Studnja z reliefom na Hłownym torhošću
Město
Wokrjes Budyšin
Město
Wokrjes Budyšin
Koordinaty
51.18126
14.42411
14.42411
Koordinaty
51.18126
14.42411
Kategorija
Wo objekće
Studźeń na Budyskim Hłownym torhošću z postawu „ryćerja Dučmana“ bu 1984/1985 natwarjena a nawjazuje na historisku studnju z 16. lětstotka. Kroma studnje, kotraž wobsteji z wosom dźělow, pokazuje reliefy z motiwami měšćanskich stawiznow, mjez nimi wopyt Wilhelma Piecka na Serbskim zjězdźe w lěće 1950.
Studźeń na Budyskim Hłownym torhošću bu w lěće 1984/1985 natwarjena na městnje historiskeje, w lětach 1571-1576 natwarjeneje studnje, kotruž běchu po zdaću 1855 wotstronili. Dźensnišu studnju natwarichu w zwisku z wobnowjenskimi dźěłami jadra stareho města, wona bu 20. róžownika 1985, krótko do VI. Festiwala serbskeje kultury, woswjećena.
Ansambl wobsteji z wysokeho, z wosom róžkow natwarjeneho hłowneho basenka, kotryž je wobdaty z nišeho wonkowneho wobkružneho basenka. Srjedźa na stołpje steji postawa „ryćerja Dučmana“, legendarneje postawy měšćanskich stawiznow. Postawa – twórba Drježdźanskeho rězbarja Güntera Thiele – bazuje na originalu z lěta 1576 a symbolizuje wobornosć a samostatnosć srjedźowěkskeho města.
Wuměłskohistorisce wosebje zajimawe je wosom reliefowych platow kotrež tworja kromu studnje. Drježdźanski rězbar Johannes Peschel tute platy stwori, kotrež sceny z Budyskich stawiznow pokazuja. Jedyn z wobrazow ma wuraznje serbski poćah: pokazuje prjedawšeho prezidenta NDR Wilhelma Piecka na swojim wopyće na prěnim Serbskim zjězdźe w lěće 1950 w Budyšinje. Serbowce w narodnej drasće jeho z kwětkami a ze selu a z chlěbom powitatej. Na kromje su dalše figury w serbskej narodnej drasće zwobraznjene.
Studźeń na Budyskim Hłownym torhošću bu w lěće 1984/1985 natwarjena na městnje historiskeje, w lětach 1571-1576 natwarjeneje studnje, kotruž běchu po zdaću 1855 wotstronili. Dźensnišu studnju natwarichu w zwisku z wobnowjenskimi dźěłami jadra stareho města, wona bu 20. róžownika 1985, krótko do VI. Festiwala serbskeje kultury, woswjećena.
Ansambl wobsteji z wysokeho, z wosom róžkow natwarjeneho hłowneho basenka, kotryž je wobdaty z nišeho wonkowneho wobkružneho basenka. Srjedźa na stołpje steji postawa „ryćerja Dučmana“, legendarneje postawy měšćanskich stawiznow. Postawa – twórba Drježdźanskeho rězbarja Güntera Thiele – bazuje na originalu z lěta 1576 a symbolizuje wobornosć a samostatnosć srjedźowěkskeho města.
Wuměłskohistorisce wosebje zajimawe je wosom reliefowych platow kotrež tworja kromu studnje. Drježdźanski rězbar Johannes Peschel tute platy stwori, kotrež sceny z Budyskich stawiznow pokazuja. Jedyn z wobrazow ma wuraznje serbski poćah: pokazuje prjedawšeho prezidenta NDR Wilhelma Piecka na swojim wopyće na prěnim Serbskim zjězdźe w lěće 1950 w Budyšinje. Serbowce w narodnej drasće jeho z kwětkami a ze selu a z chlěbom powitatej. Na kromje su dalše figury w serbskej narodnej drasće zwobraznjene.
Wo objekće
Studźeń na Budyskim Hłownym torhošću z postawu „ryćerja Dučmana“ bu 1984/1985 natwarjena a nawjazuje na historisku studnju z 16. lětstotka. Kroma studnje, kotraž wobsteji z wosom dźělow, pokazuje reliefy z motiwami měšćanskich stawiznow, mjez nimi wopyt Wilhelma Piecka na Serbskim zjězdźe w lěće 1950.
Studźeń na Budyskim Hłownym torhošću bu w lěće 1984/1985 natwarjena na městnje historiskeje, w lětach 1571-1576 natwarjeneje studnje, kotruž běchu po zdaću 1855 wotstronili. Dźensnišu studnju natwarichu w zwisku z wobnowjenskimi dźěłami jadra stareho města, wona bu 20. róžownika 1985, krótko do VI. Festiwala serbskeje kultury, woswjećena.
Ansambl wobsteji z wysokeho, z wosom róžkow natwarjeneho hłowneho basenka, kotryž je wobdaty z nišeho wonkowneho wobkružneho basenka. Srjedźa na stołpje steji postawa „ryćerja Dučmana“, legendarneje postawy měšćanskich stawiznow. Postawa – twórba Drježdźanskeho rězbarja Güntera Thiele – bazuje na originalu z lěta 1576 a symbolizuje wobornosć a samostatnosć srjedźowěkskeho města.
Wuměłskohistorisce wosebje zajimawe je wosom reliefowych platow kotrež tworja kromu studnje. Drježdźanski rězbar Johannes Peschel tute platy stwori, kotrež sceny z Budyskich stawiznow pokazuja. Jedyn z wobrazow ma wuraznje serbski poćah: pokazuje prjedawšeho prezidenta NDR Wilhelma Piecka na swojim wopyće na prěnim Serbskim zjězdźe w lěće 1950 w Budyšinje. Serbowce w narodnej drasće jeho z kwětkami a ze selu a z chlěbom powitatej. Na kromje su dalše figury w serbskej narodnej drasće zwobraznjene.
Fota